PDF a WORD iba za 7,90 €9,90 € bez DPH
Pracovná zmluva
Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Písomnosti týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk.
Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne.
Zamestnávateľ si môže so zamestnancom dohodnúť počet hodín, ktoré zamestnanec odpracuje ako nadčas, teda zadarmo. Zákonný limit nadčasových hodín je 150 v kalendárnom roku.
Náležitosti pracovnej zmluvy:
Zamestnávateľ je povinný dohodnúť so zamestnancom v pracovnej zmluve všeobecné podstatné náležitosti:
- druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
- miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
- deň nástupu do práce,
- mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Akékoľvek ostatné pracovné podmienky a podmienky zamestnávania zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi samostatne v písomnej forme (listinne alebo elektronicky), alebo si ich spolu dohodnú v pracovnej zmluve ako ďalšie pracovné podmienky.
Povinnosťou zamestnávateľa je informovať zamestnanca o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania nasledovne:
- V lehote do siedmich dní od vzniku pracovného pomeru minimálne v rozsahu:
- spôsobu určovania miesta výkonu práce alebo určenia hlavného miesta výkonu práce,
- ustanoveného týždenného pracovného času, údajov o spôsobe a pravidlách rozvrhnutia pracovného času,
- splatnosti mzdy a výplaty mzdy vrátane výplatných termínov;
- V lehote do štyroch týždňov od vzniku pracovného pomeru minimálne v rozsahu:
- výmery dovolenky a spôsobu jej určenia,
- pravidiel skončenia pracovného pomeru, dĺžky výpovednej doby alebo spôsobu jej určenia, termínu na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru,
- práva na odbornú prípravu, ak sa poskytuje a jej rozsahu.
Uvedené informácie môžu byť uvedené priamo v pracovnej zmluve, čím je informačná povinnosť zamestnávateľa v uvedenom rozsahu splnená.
Skúšobná doba
Môže byť dohodnutá najdlhšie na 3 mesiace. U vedúceho zamestnanca je najviac 6 mesiacov.
Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná.
Skúšobnú dobu nemožno predlžovať a nie je možné ju dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.
U zamestnanca s pracovným pomerom na určitú dobu nesmie byť dlhšia ako polovica dohodnutej doby trvania pracovného pomeru.
Výpoveď
Zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba zo zákonných dôvodov.
Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.
Zmeny
Zmenu obsahu pracovnej zmluvy možno zmeniť dodatkom k pracovnej zmluve, a to len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne a jedno vyhotovenie zmeny pracovnej zmluvy vydať zamestnancovi.
Pracovný pomer na kratší pracovný čas
Možnosť dohodnúť pracovný pomer na kratší pracovný čas vychádza z ustanovení §49 Zákonníka práce. V súlade s ním:
- Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas u zamestnávateľa, poprípade dohodnúť zmenu ustanoveného týždenného pracovného času na kratší týždenný pracovný čas a zmenu kratšieho týždenného pracovného času na ustanovený týždenný pracovný čas.
- Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni.
- Zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas patrí mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času.
- Zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom.
- Zamestnávateľ informuje zrozumiteľným spôsobom zamestnancov a zástupcov zamestnancov o možnostiach pracovných miest na kratší pracovný čas a na ustanovený týždenný pracovný čas.
Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
Rozdiely medzi štandardným pracovným pomerom a pracovným pomerom na kratší pracovný čas
MzdaZamestnancovi s kratším pracovným časom patrí mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času.
Práca nadčasU zamestnanca s kratším pracovným časom je práca nadčas práca presahujúca jeho týždenný pracovný čas. Zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prácu nadčas nariadiť. Práca nadčas prichádza do úvahy len v prípade, že sa na nej zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú.
Dovolenka a náhrada mzdy za dovolenkuZamestnancovi pracujúcemu na kratší pracovný čas vznikne nárok na dovolenku v rozsahu 4, resp. 5 kalendárnych týždňov, príp. nárok na pomernú časť dovolenky, alebo nárok na dovolenku za odpracované dni po splnení podmienok, ktoré upravuje súčasná právna úprava, a to bez ohľadu na dĺžku jeho pracovného úväzku. Pri stanovovaní dĺžky dovolenky je veľmi dôležité uvedomiť si, že týždeň dovolenky pri kratšom pracovnom čase predstavuje toľko pracovných dní, koľko dní v týždni zamestnanec pracuje. Ak zamestnanec pracuje denne od pondelka do piatka napríklad len 2 hodiny denne, no jeho pracovný čas je rozvrhnutý rovnomerne na 5 dní v týždni, týždňom jeho dovolenky sa rozumie 5 dní.
V praxi môže nastať napríklad situácia, kedy zamestnanec pracuje len jeden deň v týždni 8 hodín. Týždňom dovolenky tohto zamestnanca je potom len jeden deň.
Zamestnancovi s kratším pracovným časom zamestnávateľ pri čerpaní dovolenky poskytne náhradu mzdy za dovolenku zodpovedajúcu odpracovaným hodinám. Ak zamestnanec pracuje napríklad denne od pondelka do piatka po 3 hodiny, za jeden deň dovolenky mu zamestnávateľ vyplatí náhradu mzdy za 3 hodiny.
Krátenie zamestnaneckých benefitovU zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.
U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa za kalendárny rok podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.
Matke, ktorá dojčí svoje dieťa, je zamestnávateľ povinný poskytnúť okrem prestávok v práci osobitné prestávky na dojčenie. Ak matka pracuje po kratší pracovný čas, ale aspoň polovicu určeného týždenného pracovného času, patrí jej len jedna polhodinová prestávka na dojčenie, a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku.